Čakanie na diaľku

Čakanie na diaľku je akýmsi postupným dolovaním zmyslu. Je to názov, ktorý v sebe nesie dvojitú informáciu: veľké alebo dôležité veci neprichádzajú hneď, aspoň nie väčšinou… A zároveň je to pripustenie faktu, alebo neistota, či vôbec niekde sú a kedy sa ukážu. Verím, že môžeme nájsť len takú diaľku, taký veľký zmysel, aký v sebe (už vopred) máme. Ona hladina, či priestor, či prázdno sú len zrkadlom alebo nami obrátenými naruby. Buď sme my tá diaľka, alebo je ona v nás. Čakanie na diaľku je dialógom medzi tým, čo je tu a čo je tam.

Sedela som na brehu oceánu.

Mnohokrát som k nemu smerovala.

No nenehajte sa zmiasť: sú to fakty, no zároveň aj metafora.