Každý je ostrov
Každý (sám) je ostrovom. Každý obraz je ostrovom.
Ostrov je malý kúsok zeme uprostred veľkého množstva vody. Ostrov je aj jedna vzácna spomienka v pamäti človeka. Tá, ktorá sa vynára z prúdu myšlienok, keď človek dvihne zrak. Ostrov je aj hora, ktorá priťahuje naše pohľady. Ostrov je loď aj ponorka. Môže sa oddeliť a môže vzniknúť sám zo seba. A nikto nevraví, že nemôže vytvoriť súostrovie.
Ostrov je témou vzťahov a usporiadaní, témou súvislostí – okrem iného obrazu a svojho okolia.
Je to možno romantická predstava, pri ktorej sa môžem vrátiť (do detstva) alebo do ktorej sa môžem vrátiť (späť do predstavy) a s rovnakou vášňou ako vtedy odhaľovať to, čo sa skrýva. Nepopieram, že ostrov je aj samota. Tichá a večná. No možno práve preto sa vo svojom zvláštnom bytí vyhýba všednosti. Môže byť niečím zabudnutým či nedostupným. Neistým. Je tým hnutím, ktoré na jednej strane prebúdza chuť objavovať, na strane druhej zaváha, varuje. Je to plnosť tropického pralesa a prázdno neznáma.
Ostrov je tajomstvo, ktoré skrýva samé seba.